Ako na parkinsona?

Parkinsonova choroba je nevyliečiteľné neurologické ochorenie vyskytujúce sa na celom svete nezávisle na životnom štýle a sociálnej vrstve. Postihuje väčšinou ľudí starších ako päťdesiat rokov a o niečo častejšie mužov. Medzi typické príznaky patria poruchy motoriky prejavujúce sa charakteristickým trasom. Prečítajte si omnoho viac o tejte zákernej chorobe a hlavne o možnostiach jej liečby.

Parkinsonova choroba bola prvýkrát popísaná v roku 1817 londýnskym lekárom Jamesom Parkinson. Pri tomto ochorení, dochádza k úbytku nervových buniek časti stredného mozgu zvanej čierna substancie (substantia nigra). Tieto bunky sú významným producentom dopamínu , čo je látka na vysielanie signálov (neurotransmiter) medzi nervovými bunkami (neurónmi). Choroba sa vyskytuje približne u jednej až dvoch osôb z tisícky. Najviac ohrození sú muži medzi 55. a 62. rokom života, zhruba desať percent chorých predstavujú ľudia mladší 40 rokov.

Príznaky Parkinsonovho syndrómu

PRVOTNÉ PRÍZNAKY

Prvotné príznaky sa u väčšiny chorých rozvíjajú pozvoľne, preto im pacienti neprikladajú zvláštnu pozornosť. Zvyčajne sa jedná o:

rýchlo nastupujúcej únavu
pocit tuhosti
pocit ťažkých končatín
kŕče
spomalenie chôdze
zvýšenú tvorbu slín, sĺz a potu

MOTORICKÉ PRÍZNAKY

Signály, ktorých si pacienti už spoľahlivo všimnú, zvyčajne súvisí až s motorickou činnosťou. Príznaky im totiž začínajú komplikovať každodenné činnosti , ktoré im dovtedy nerobili žiadny problém. Často sa jedná napríklad o odomykanie dverí či prechádzaní ulice.

A akými motorickými príznakmi sa choroba prejavuje?

Medzi tie základné patrí prevažne:

Trasenie

Je určite najznámejším príznakom Parkinsonovej choroby. Typicky sa dostavuje, keď je končatina v pokoji. Je pravidelný, rytmický a pomalý. Zo začiatku ho môže pacient zaregistrovať len na jednej končatine, ale s postupom času postihne aj druhú stranu tela , môže sa vyskytnúť aj v oblasti jazyka, pier a krku. V spánku tras ustáva.

Svalova stuhnutosť

Zvyčajne sa rovnako ako tras vyskytuje v neskoršom štádiu, stuhnutosť krku a ramien sa však môže objaviť už na začiatku choroby . Väčšinou najprv postihuje polovicu tela a postupne sa rozširuje. Stuhnutosť chorí zvyčajne cítia pri vstávaní zo stoličky alebo počas pretáčania v posteli.

Spomalenosť

Zasahuje do bežných denných činností, ktoré chorému trvajú o poznanie dlhšie ako zdravému jedinci. Typicky sa spomalenost týka písania, zapínanie gombíkov či chôdze. Môže prísť znenazdania, kedy idúce pacient znenazdajky spomalí alebo úplne zastaví. Tento príznak môže vyústiť až v k zmene reči, prehĺtanie či zníženej frekvencii žmurkania.

Poruchy rovnováhy

Parkinsonova choroba ovplyvňuje vzpriamené držanie tela, často teda dochádza k pádom, nemenej obvyklá je tiež šuchtavá chôdze. Často tiež dochádza k zamrznutiu či váhania pred prvým krokom . V tomto prípade pacient podupáva na mieste a nedarí sa mu vykročiť.

PORUCHY SÚVISIACE S POHYBOM

Prehĺtanie

Pacient má narušenú koordináciu svalov jazyka a hrtana. Tento stav môže ohroziť život, preto je dôležité, aby chorý vyhľadal pomoc lekára.

Vyjadrovanie a reč

Je dôsledkom stuhnutosti svalov hrtana, dýchacích svalov a svalov tváre. Pacient má často problém vysloviť vetu.

Spánok

Jeho poruchou trpí približne 75% chorých. Tí sa v noci často budia a nemôžu znovu zaspať.

Písmo

Jeho veľkosť sa postupom času zmenšuje a zhusťuje. Rukopis sa stáva veľmi nečitateľný.

Priebeh ochorenia

Samotný priebeh choroby je u každého pacienta individuálny, a zvlášť u mladších ľudí nebýva ľahké diagnózu určiť. Príznaky choroby sú totiž typické aj pre iné ochorenia, Parkinsonova choroba tak môže byť diagnostikovaná až po vylúčení iných príčin ťažkostí.

Ochorenie má progradujúcu tendenciu, to znamená, že sa zhoršuje s časom . Pacient tak prechádza celkom štyrmi vývojovými fázami. Ich dĺžka a prejavy sa u každého jedinca líši.

1. FÁZA

Často je označovaná ako fáza adaptačná . Jedná sa teda o prvé roky s chorobou, ktoré sú pre pacienta ťažké hlavne po psychickej stránke.

V tejto fáze si chorý uvedomuje, že je viac unavený, klesá jeho pracovný výkon a je náchylnejší k chorobám. Z tých sa následne dostáva neprirodzene dlho. Pacient tiež môže pociťovať bolesť v ramene či v ruke. Občas sa objavujú aj prvé známky nemotornosti – pacientovi nejdú zapnúť gombíky, má problémy s písaním.

2. FÁZA

Vďaka liečbe sa život vracia do normálu. Chorý nemusí obmedzovať osobný ani pracovný život. V tejto fáze vyrovnanosti sa s chorobou zveruje rodine a priateľom.

3. FÁZA

Dochádza k zvratu. Lieky už neúčinkujú tak spoľahlivo ako v druhej fáze. U chorého sa striedajú stavy hybnosti, ktoré komplikujú bežný život. Choroba začína mať navrch.

4. FÁZA

Táto fáza predstavuje posledné štádium choroby . Ochorenie pacienta už značne obmedzuje v každodenných činnostiach. Jeho závislosť na okolí rastie.

Liečba pohybom

Cieľom fyzioterapie u pacientov s Parkinsonovou chorobou je prevencia, stabilizácia a zmierňovanie ťažkostí súvisiacich s pohybom. Konzultácia s fyzioterapeutom sa doporučuje čo najskôr od stanovenia diagnózy kvôli podpore samostatného zvládanie ťažkostí obmedzujúcich každodenné aktivity života, čo v konečnom dôsledku vplýva na jeho kvalitu.

Keďže osoby s Parkinsonovou chorobou sú v priemere o tretinu menej aktívne ako ostatní je dôležité zaradiť do ich života pravidelné cvičenie a pohybovú aktivitu, ak je možné, najlepšie pod vedením skúseného fyzioterapeuta. Pretože nedostatok fyzickej aktivity zvyšuje riziko vzniku zdravotných komplikácií a zhoršuje priebeh samotného ochorenia a tým kvalitu života.

Fyzioterapeutická liečba môže zhŕňať kombináciu poradenstva, edukáciu (domáceho cvičenia) a tréningu tzv. kompenzačných stratégií. Doba terapie a frekvencia návštev u fyzioterapeuta je individuálna. Fyzioterapeut pacienta s Parkinsonovou chorobou môže edukovať vo všetkých štádiách ochorenia.

K najčastejším problémom, ktoré môžeme pomocou fyzioterapeuta ovplyvniť zaraďujeme:

zahájenie a pokračovanie v chôdzi, najmä v priestoroch so zvýšeným počtom ľudí, či s množstvom prekážok
udržiavanie stability, najmä v interiéroch pri nedostatočnom osvetlení, pri súčasnom vykonávaní dvoch úkonov a pri otáčaní
presuny (transfery), napríklad vstávanie zo stoličky a opätovné usadenie, otáčanie na lôžku a úprava periny, nastupovanie/vystupovanie z auta…

Keďže obtiaže sa môžu meniť zo dňa na deň i v priebehu dňa, za pomoci fyzioterapeuta sa vypracujú individuálne stratégie rešpektujúce a zohľadňujúce tieto a iné okolnosti, aby pacient viedol aktívny spôsob života.

Kontakt s fyzioterapeutom pomôže pacientom s Parkinsonovou chorobu zmierniť fyzickú i emocionálnu záťaž.

V závere niekoľko praktických rád pre pacientov s Parkinsonovou chorobou:

snažte sa obmedziť sedavý spôsob života,
snažte sa cvičiť najmenej 150 minút týždenne, rozdeľte si ich podľa vašich možností a tolerancie,
ak sa chcete udržiavať zdraví a v dobrej kondícii, treba zaradiť viacero typov cvičenia, či pohybovej aktivity, napríklad striedanie posilňovacieho cvičenia s vytrvalostným,
vhodné je cvičenie v skupinách, pomôže vám podpora zo strany ostatných zostať motivovaný,
cvičte v dobe kedy sa cítite najlepšie, v čase keď dobre účinkujú vaše lieky,
vyberte si formu cvičenia či pohybovej aktivity ktorá vás baví,
snažte sa cvičenie zaradiť do svojho každodenného života.

Fyzioterapia je individuálna, rešpektuje zdravotný stav pacienta, štádium ochorenia, stupeň postihnutia, vek ako i celkový zdravotný stav pacienta.

fyzioterapeut, fyzioterapia, neurologické ochorenie, parkinosonova choroba, rehabilitácia

Nenechajte si to pre seba, zdieľajte tento článok

Prečítajte si najnovšie články

Pomôže fyzioterapia na artrózu kolien u seniorov?

Mgr. Ondrej Bečka 29. februára 2024

Fyzioterapia je odbor, ktorý je využívaný v mnohých sférach a ponúka naozaj obrovské spektrum možností, kde je možné ju aplikovať. Možno ju využiť pri väčšine zdravotných ťažkostí, ktoré nás trápia a skvelé je, že cvičiť môže každý. Fyzioterapia je vhodná rovnako pre novorodencov aj seniorov. Samozrejme fyzioterapia je veľmi široký pojem a s každým sa cvičí inak. Všetko je dôležité prispôsobiť veku, zdravotnému stavu a špecifickým potrebám pacienta. V tomto článku by sme chceli venovať pozornosť seniorom. Na otázky nám odpovie náš fyzioterapeut Mgr. Ondrej Bečka.

Čítať viac »

Diastázu môžete mať nie len po pôrode. Diastasis rectus abdominis.

Diastázu môžete mať nie len po pôrode

Mgr. Ondrej Bečka 5. novembra 2023

Diastáza je dysfunkcia svalov, ktorá sa často objavuje najmä u žien po pôrode, avšak toto nie je jediná skupina ľudí, ktorú trápi tento problém. Môže vzniknúť u každého, či už ide o ženy alebo mužov. Na podrobnejšie informácie o diastáze a na jej riešenia sme sa opýtali nášho skúseného fyzioterapeuta Mgr. Ondreja Bečku a začali sme hneď tou najzákladnejšou otázkou:

Čítať viac »

Cvičenie a menopauza

Tím movement 18. mája 2023

Vzhľadom na značný počet žien v menopauze, je nevyhnutné naplánovať komplexný zdravotný program vrátane úpravy životného štýlu. Cvičenie je neoddeliteľnou súčasťou stratégie. Výhody sú mnohé, najdôležitejšie je udržanie svalovej hmoty a tým aj hustoty kostí, sily celého tela a najmä vitality.

Čítať viac »

Načítať ďalšie články

Prihlásiť sa na odber noviniek

Zadajte svoju emailovú adresu a my Vám budeme pravidelne posieľať najnovšie články, akcie a všetky novinky.